Po úspešnom lete 2018 sa majitelia Slniečka rozhodli potešiť svojich manažérov a odmeniť ich oddychovým a zároveň adrenalínovým výletom s bohatým programom v Slovinsku. Pracovný týždeň od 17.9. – 21.9. 2018 ubehol veľmi rýchlo.
Po úspešnom lete 2018 sa majitelia Slniečka rozhodli potešiť svojich manažérov a odmeniť ich oddychovým a zároveň adrenalínovým výletom s bohatým programom v Slovinsku. Pracovný týždeň od 17.9. – 21.9. 2018 ubehol veľmi rýchlo. Zostava nebola komplet, no napriek tomu teambuilding úspešne až do konca absolvovali Patrik, Paľko (ďalej len „P&P“), Juraj, Kačena, Peťka, Vini, Lucky a ja Klára.
Prognózy boli priaznivé a nás čakalo krásnych 5, ešte stále letných, slnečných dní.
Posádku sme naložili v ranných pondelňajších hodinách v Trenčíne. Cestu cez Rakúsko a Taliansko sme prerušili tromi pauzičkami. Našou cieľovou destináciou bolo mestečko Čezsoča, sídliace hneď vedľa mesta Bovec v severozápadnej časti Slovinska, ktoré sa rozprestiera neďaleko talianskych hraníc na rieke Soča pod Júlskymi Alpami. Do cieľa nás šofér Patrik doviezol akurát v čase večere, ktorá sa niesla v znamení slaninky, cibuľky, syra a klobások. Množstvo sme nie tak celkom odhadli, a tak sme teda ešte netušili, že sa v znamení klobások bude niesť celý tento pobyt.
Slnečný deň 2 začal vynikajúcimi raňajkami z dielne P&P. O 10-tej hodine sme mali rezervovaný splav rieky Soča na raftových člnoch. Dostali sme výbavu, oblečenie a mladí šuhaji nás v dodávke odviezli k rieke. Pravý teambuilding začal v momente obliekania si neoprénových overalov, v pomere 4 dospelí pomáhajúci s 1 neprispôsobivým neoprénom. Že mala rieka ľahkých 12°C sme neverili, a tak sme sa presvedčili až pri kúpaní a skákaní do tej krásnej, čírej, brutálne ľadovej vody. Po návrate zo splavu sme dali krátky zaslúžený chill, pivko a následne sme absolvovali výstup (autom) k vodopádu Virje, ktorý sa nachádza v oblasti Plužna, na západe mesta Bovec. Preteká ním potok Glijun a padá takmer 12 metrov. Voda v ňom opäť ani v lete nepresahuje 5°C a pri dopade vodopádu bol citeľný rozdiel teplôt oproti miestu, kde sme odparkovali auto. Rieky v tejto oblasti výdatne zásobuje vodou topiaci sa sneh a dážď. Spŕchlo iba 5 minút, ale aj napriek tomu sme si večer po pracovnej porade a klobáskovom občerstvení povedali, že sa v stredu doobeda presunieme k pobrežiu.
Deň 3. – streda, klobásku dať si treba. Náš presun trval necelé 3 hodinky, aj s kávičkovou pauzou. Čakalo nás mestečko Portorož na severnom pobreží zálivu Piran. Portorož je turistické mesto plné termálnych kúpeľov, hotelov, prístavov a disponuje aj malým medzinárodným letiskom. Nachádza sa tu aj Portorožská námorná škola a Fakulta námorných štúdií a dopravy Univerzity v Lubjlane. Paľko zaparkoval našu Toyotu so štrbavými deťmi na briežku, odkiaľ sme kufre a tašky nevynášali, ale podávali jeden druhému a vytvárali vláčik. Náš tím opäť viac nabral na kráse a uvítací ceremoniál nám dovolil cítiť sa tam hneď ako doma. Susedov sme síce nemali česť spoznať, no niečo mi vraví, že v prímorskej destinácii sú ľudia milí a priateľskí.
Voda v Jadranskom mori mala ideálnu teplotu a čo to sme ukázali turistom na pláži aj z našich kaskadérskych schopností v rámci skokov do mora. Nafotili sme zopár parádnych romantických fotiek a išli sa nachystať na spoločnú večeru v centre mesta. Za večeru opäť ďakujeme P&P, ktorí navrhli, aby sme z reštaurácie odchádzali popri pobreží. Tento nepatrný moment zmenil stredajší večer v slovinských dejinách. Živá hudba, tanečný parket, slovinskí turisti a partia animátorov z detskej cestovky už aj pre dospelých, boli v túto chvíľu to pravé orechové pre podnik Figarola. Viac už zaznamenali fotografie a videá.
V 4. deň sme sa prebudili do horúceho rána, teplomer v tento deň ukazoval okrúhlych 30°C. Rozdelili sme sa na dobrodruhov a pôžitkárov a doobedie strávili v dvoch skupinkách. Tá neobsednejšia časť sa preplavila malou loďkou popri pobreží do mestečka Izola. Poobedňajšie slniečko sme si do sýtosti užili spolu a nafotili aj nejaký ten jeho západík. Posledný deň sme sa rozhodli zlikvidovať zásoby. Večera sa podávala na slovenský spôsob – osmažené zemiaky na bravčovej masti s cesnakom a rozmarínom, zeleninový šalátik ala Paľko a grilované klobásky. Garantujem, že nič lepšie ste ešte nejedli. Patrične sme sa rozlúčili, ráno poslednýkrát okúpali a s vyprázdneným autom od jedla a pitia smerovali cez Slovinsko a Rakúsko domov na Slovensko. Cesta bola príjemná, P&P nás opäť spoľahlivo dopravili do cieľa. Touto cestou tiež srdečne ďakujem P&P a všetkým zúčastneným a verím, že sme spravili všetko preto, aby sme si v sezóne 2019 rozumeli najlepšie ako vieme a spravili pre našich klientov maximum. Bomba, špica, jupí, juchú .. ako by Patrik zhodnotil :-)
Toľko by som toho ešte chcela spomenúť, ale niektoré veci sú súčasťou interného humoru a iné zase neviem preložiť do reči vhodnej na toto fórum :-) No čo chcem ešte spomenúť je fakt, že sa domov doniesli 3 (slovom tri) kusy KLOBÁS.
